Tri štvrtiny mladých Slovákov nevidia svoju budúcnosť vo svojej krajine optimisticky

Najnovší globálny prieskum odhalil, že mladá generácia stráca vieru v lepšie zajtrajšky vo svojej domovine. Až 8 z 10 mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov otvorene priznáva, že by uvažovali o emigrácii za lepšími príležitosťami. Prečo mladí Slováci strácajú ideály a ako dopadlo Slovensko v celosvetovom porovnaní?

Exkluzívny celosvetový prieskum Worldviews Survey, ktorý na Slovensku realizovala agentúra Go4insight, priniesol pohľad do duše slovenskej mládeže. Výsledky ukazujú, že téma odlivu mozgov a nespokojnosti nie je len frázou, ale tvrdou realitou.

Väčšie príležitosti ako rodičia? Vidí ich len necelá polovica.

Mladí ľudia prirodzene očakávajú, že sa budú mať lepšie ako generácia pred nimi. Na Slovensku je však realita pesimistickejšia: 45% mladých Slovákov ma dnes pocit, že má väčšie príležitosti, než mali ich rodičia. Takmer 30% má pocit, že možností majú dokonca menej. A necelá pätina vníma príležitosti ako rovnaké.

Z prieskumu tiež vyplýva, že až 60% ľudí vo veku 65 a viac rokov si myslí, že ich generácia mala väčšie príležitosti ako ich rodičia – staršia generácia teda vnímala svoje príležitostí v porovnaní so súčasnými mladými ako lepšie. Pocit lepších príležitostí majú na Slovensku najmä vzdelaní ľudia – u vysokoškolsky vzdelaných sú to až dve tretiny.

V globálnom rebríčku vládne najväčší optimizmus vo Vietname, Grécku či Thajsku, kde mladí cítia obrovský skok vpred. Naopak, na chvoste – kde menej ako pätina mladých vidí lepšie príležitosti – sa ocitlo Španielsko, Južná Kórea, Taliansko a Holandsko. Zo svetových regiónov je v pociťovaní väčších príležitostí najmenej optimistická Európa, v rámci nej je Slovensko nad priemerom – približne na úrovni svetového priemeru.

Vlastný byt či dom? Pre mladých Slovákov skôr nesplniteľný sen.

Jedným z hlavných dôvodov frustrácie je otázka osamostatnenia sa a bývania: iba necelých 30% mladých na Slovensku verí, že si raz bude môcť dovoliť vlastné bývanie. Takmer 40% sa na túto otázku pozerá skepticky a neverí tomu. Takmer 30% sa nevie vyjadriť a 6% už nejakú nehnuteľnosť vlastní.

V tejto oblasti Európa zaostáva oproti ostatným kontinentom a Slovensko je na tom ešte horšie ako priemer Európy. Najmenej vo vlastné bývanie veria mladí v Írsku, Chorvátsku a v Srbsku (pod 20%). Naopak, optimistami sú mladí v Grécku (82%) či Švédsku (necelých 70%).

Budúcnosť doma nie je optimistická.

Keď príde reč na celkový pohľad na budúcnosť vo vlastnej krajine, Slovensko na tom nie je dobre. Iba necelá pätina (18%) mladých Slovákov sa pozerá na svoju budúcnosť na Slovensku optimisticky. Celé tri štvrtiny majú opačný, skôr pesimistický pocit.

Spolu so Srbskom a Paraguajom tak uzatvárame celosvetový rebríček negativity. Pre porovnanie, vo Švédsku vidí budúcnosť vo svojej krajine ružovo až 8 z 10 mladých ľudí. Na čele globálneho rebríčka sú Vietnam, Čile a Pobrežie Slonoviny, kde lepšiu budúcnosť doma očakávajú takmer všetci.

Sťahovanie za lepším? 80% mladých to nevylučuje.

Keďže vyhliadky doma nie sú ideálne, mladá generácia sa obzerá po príležitostiach v zahraničí. Až 8 z 10 mladých Slovákov je pripravených odísť: 60% z nich nevylučuje legálne presťahovanie sa za lepšími príležitosťami. Vyše pätina je dokonca ochotná emigrovať akýmkoľvek spôsobom. Len 7% opýtaných si nedokáže predstaviť, že by kvôli lepšiemu životu odišli zo Slovenska.

Zatiaľ čo mladí z Japonska, Číny či Vietnamu nemajú v pláne svoju domovinu opúšťať a v Európe sú najspokojnejší Dáni (odchod pripúšťa len tretina), slovenská mládež sedí na pomyselných zbalených kufroch a je presťahovaniu sa do inej krajiny veľmi otvorená.

---

O prieskume  

Informácie za Slovensko pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii Slovenskej republiky vo veku 18-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na vzorke 1000 respondentov v termíne od 16. do 26. januára 2026. Prieskum bol realizovaný metódou online dopytovania a bol súčasťou celosvetového exkluzívneho prieskumného projektu Worldviews Survey. Výsledky za ostatné krajiny sú záverom spoločného prieskumného projektu združenia WIN (Worldwide Independent Network of  Market Research), do ktorého bolo zapojených 45 krajín z celého sveta.