Čo nás stresuje? Na Slovensku vedie zdravie, vo svete peniaze a práca

Stres veľmi alebo pomerne často pociťujú traja z desiatich ľudí na Slovensku. Vo svetovom priemere sú to približne štyria z desiatich. Kým vo svete sa na čele zdrojov stresu umiestňujú peniaze a práca, na Slovensku ľudia najčastejšie spomínajú zdravie.

Stres patrí k bežnej skúsenosti, no jeho intenzita aj príčiny sa líšia. Celosvetový prieskum WIN Worldviews Survey 2026 pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia zisťoval, ako často ľudia pociťujú stres a čo ich naposledy výrazne vystresovalo.

Častý stres zažíva u nás menej ľudí než vo svete

Veľmi alebo pomerne často pociťuje stres takmer tretina obyvateľov Slovenska. Vo svetovom priemere sú to až dve pätiny, teda výrazne viac. Ďalších 37 % ľudí na Slovensku uvádza, že stres zažíva občas. Približne traja z desiatich hovoria, že ho pociťujú veľmi zriedkavo alebo vôbec.

Rozdiel oproti svetovému priemeru je výrazný, no stres nie je pre väčšinu ľudí na Slovensku okrajovou skúsenosťou. Približne dve tretiny ho zažívajú aspoň občas.

Ako vyzerá stres na mape sveta?

Podiel ľudí, ktorí uvádzajú častý stres, sa líši aj podľa regiónu. Najvyšší je v regióne MENA, kde dosahuje 60 %. V Amerike stres často pociťuje 45 % populácie. Európa je so 40 % mierne pod svetovým priemerom, rovnako ako región APAC s 38 %. Pri číslach za MENA treba vziať do úvahy, že v prieskume tieto regióny zastupujú iba dve krajiny.

Aj medzi jednotlivými krajinami sú rozdiely veľké. Spomedzi krajín zapojených do prieskumu je podiel ľudí s častým stresom najvyšší v Turecku, kde dosahuje 70 %. Na opačnom konci porovnania je Vietnam s 12 %. V Európe uvádza častý stres najviac ľudí v Srbsku (61 %) a najmenej v Dánsku (21 %).

Slovensko je s 30 % pod svetovým aj európskym priemerom. V európskom porovnaní patrí medzi krajiny s nižším podielom ľudí, ktorí hovoria o častom strese.

Mladí ľudia a ženy uvádzajú stres častejšie

Výsledky sa líšia aj podľa veku. Veľmi alebo pomerne často pociťuje stres až polovica ľudí na Slovensku vo veku 18 až 24 rokov. S pribúdajúcim vekom tento podiel klesá. Medzi ľuďmi vo veku 65 rokov a viac je to už iba 15 %. Svetové dáta tento jav potvrdzujú.

Rozdiel je aj medzi ženami a mužmi. Častý stres uvádza 37 % žien na Slovensku v porovnaní s 23 % mužov. Vo svete je tento rozdiel tiež zreteľný: stres často pociťuje 48 % žien a 36 % mužov.

Na Slovensku je najčastejším zdrojom stresu zdravie

Keď sa ľudia zamyslia nad tým, čo ich naposledy výrazne vystresovalo, odpovede na Slovensku sa líšia od svetového priemeru. Najčastejšie spomínajú vlastné zdravie, ktoré uviedla tretina obyvateľov. Nasledujú práca, domáca politika a nedostatok peňazí alebo dlhy. Rodinu označila za zdroj stresu štvrtina ľudí.

Vo svete vedú peniaze a práca, ktoré uvádza zhodne tretina populácie. Nasledujú rodina a zdravie. Zatiaľ čo vo svetovom priemere dominujú finančné a pracovné starosti, slovenské odpovede kladú do popredia zdravie a politickú situáciu v krajine.

Pri práci a rodine sa pohľady žien a mužov rozchádzajú

Na Slovensku uvádza zdravie ako zdroj stresu 35 % žien a 31 % mužov. Ešte výraznejší je rozdiel pri rodine – zdrojom stresu je pre tretinu žien a pätinu mužov.

A naopak, až tretina mužov označuje za zdroj stresu prácu oproti štvrtine žien. Veľmi podobný pomer medzi mužmi a ženami je pri domácej politike ako zdroji stresu.

Stres nie je diagnóza

Tieto výsledky zachytávajú, ako často ľudia sami pociťujú stres a čo ich naposledy výrazne vystresovalo. Nehovoria však o tom, koľko ľudí má diagnostikované psychické ťažkosti. Stres preto nemožno zamieňať s diagnózou duševného ochorenia.

Prieskum ukazuje predovšetkým to, že zdroje stresu sú každodenné a menia sa podľa okolností aj životnej situácie. Na Slovensku sa v odpovediach výrazne objavuje zdravie, zatiaľ čo vo svetovom priemere dominujú peniaze a práca.

---

O prieskume

Informácie za Slovensko pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii Slovenskej republiky vo veku 18-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na vzorke 1000 respondentov v termíne od 16. do 26. januára 2026. Prieskum bol realizovaný metódou online dopytovania a bol súčasťou celosvetového exkluzívneho prieskumného projektu Worldviews Survey. Výsledky za ostatné krajiny sú záverom spoločného prieskumného projektu združenia WIN (Worldwide Independent Network of  Market Research), do ktorého bolo zapojených 45 krajín z celého sveta.