• Go4insight

Dve tretiny susedov spolunažívajú harmonicky, toxických vzťahov (našťastie) nie je veľa.



Ako intenzívne sú naše susedské vzťahy?


Približne tretina obyvateľov (34%) Slovenska má so svojimi susedmi veľmi intenzívne alebo celkom intenzívne vzťahy. Znamená to, že spolu často komunikujú, pravidelne sa navštevujú a vzájomne si pomáhajú.


Ďalšia polovica obyvateľov (51%) má so svojimi susedmi menej časté vzťahy, občas sa spolu porozprávajú, ale nie je medzi nimi silnejšie puto.


Približne šestina populácie (15%) pripustila, že prakticky vôbec so svojimi susedmi nekomunikujú, z toho asi 6% svojich susedov prakticky vôbec nepozná.



Intenzita susedských vzťahov je podstatne vyššia v menších obciach. Na dedinách má intenzívne vzťahy so susedmi približne polovica obyvateľov.


Pritom platí, že čím je mesto väčšie, tým viac klesajú kontakty s ľuďmi, ktorí bývajú nablízku. V mestách nad 100 tis. obyvateľov svoje vzťahy so susedmi označuje za intenzívne alebo celkom intenzívne len necelá štvrtina (24%) obyvateľov.


Rozdiely sú výrazné aj v regionálnom porovnaní. Čím ideme čím viac na východ, intenzita vzťahov so susedmi rastie.



Na frekvenciu kontaktov so susedmi do veľkej miery vplýva aj vek, pohlavie a životná fáza ľudí.

Intenzívnejšie kontakty so svoji susedmi majú viac ženy ako muži. Častejšie sa so susedmi kontaktujú aj rodiny s deťmi ako tí, čo žijú v pároch alebo sami.

Takisto platí, že čím je človek starší, tým má so svojimi susedmi vzťahy intenzívnejšie a komunikácia je častejšia.



Ako si so susedmi rozumieme?

Viac ako štvrtina obyvateľov (28%) deklaruje, že ich vzťahy so susedmi sú veľmi dobré. Za skôr dobré považuje svoje vzťahy s ľuďmi, ktorí žijú v ich blízkosti, ďalších 40% obyvateľov. Celkovo tak môžeme konštatovať, že viac ako dve tretiny obyvateľstva spolunažívajú so svojimi susedmi úplne harmonicky.

Veľká časť ľudí svoje vzťahy so susedmi vníma ako ani dobré, ani zlé. Neutrálne vzťahy so susedmi má tak až 30% Slovákov.

Našťastie, vyslovene toxických vzťahov medzi susedmi nie je až tak veľa. Len menej ako 1% obyvateľov Slovenska uviedlo, že so svojimi susedmi vychádzajú veľmi zle.

Ďalšie približne 2% Slovákov vnímajú susedské vzťahy vo svojom okolí ako skôr zlé.

Paradoxne, v menších obciach je nadpriemerne veľa pozitívnych susedských vzťahov, ale aj vzťahov negatívnych. Čím je mesto väčšie, ubúda jednak podiel srdečných a priateľských susedských vzťahov, ale takisto aj počet tých, ktorí susedov vnímajú ako svojich nepriateľov.

S rastúcim počtom obyvateľov v každom meste rastie však nezáujem o vytváranie a udržiavanie susedských vzťahov. V najväčších slovenských mestách je už najväčšou skupinu tá, ktorá svoje susedské vzťahy považuje za neutrálne.


So svojimi susedmi si o niečo lepšie rozumejú ženy ako muži. Muži si predsa len nechávajú v susedských vzťahoch trochu väčší odstup.

O priateľskejšie susedské vzťahy viac dbajú starší ľudia. Viac ako 80% ľudí vo veku nad 60 rokov deklaruje, že ich vzťahy so susedmi sú veľmi dobré alebo celkom dobré. U mladých ľudí vo veku 15-26 rokov je tento podiel na úrovni 60%. Podiel toxických susedských vzťahov je vo všetkých vekových kategóriách podobný, približne 2-3%.


O prieskume

Všetky uvedené informácie pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii Slovenskej republiky vo veku 15-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov na v apríli 2021. Prieskum bol realizovaný metódou Multimode - kombináciou osobného a online dopytovania.