Približne polovica populácie Slovenska si myslí, že nový režim po Novembri ’89 priniesol zlepšenie kvality života pre bežných ľudí. O opaku je presvedčených necelých 40%.
O pár dní si pripomíname 30. výročie Nežnej revolúcie. Približne polovica obyvateľov Slovenska si myslí - a to bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú pamätnici novembrových udalostí – že sa na Slovensku žije v súčasnosti lepšie ako pred Nežnou revolúciou. Naopak, takmer 40% obyvateľov Slovenska zastáva názor, že život na Slovensku je v súčasnosti horší ako predtým. Približne 12% populácie si myslí, že sa zmenou režimu na kvalite života veľa nezmenilo.
Na Slovensku tak po 30 rokoch máme dve veľké skupiny obyvateľov, ktorí vnímajú dôsledok Novembrových udalostí roka 1989 celkom odlišne.
Muži a ženy sa vo vnímaní života na Slovensku pred a po Novembri ’89 neodlišujú, rozdiely prichádzajú hlavne s rastúcim vekom a dosiahnutým vzdelaním.
Najpozitívnejší názor na život po zmene režimu majú mladí ľudia, ľudia s vyšším sociálnym statusom, obyvatelia Bratislavského kraja a ľudia žijúci vo väčších (väčšinou krajských) mestách.
Platí, že čím starší je človek a zároveň čím nižšie má vzdelanie, tým negatívnejšie vníma kvalitu života po Novembri ‘89 a tvrdí, že na Slovensku sa v súčasnosti žije horšie ako pred rokom ´89. Najvýraznejší negatívny názor majú ľudia vo veku nad 60 rokov, keď život po zmene režimu považuje 56% z nich ako horší, 33% pritom dokonca ako výrazne horší.
V čom konkrétne sa život po Novembri zlepšil?
Najviac oceňovanou zmenou k lepšiemu po roku ´89 je jednoznačne otvorenie hraníc. Až 45% všetkých ľudí vníma otvorenie hraníc a s ním spojené cestovanie, či štúdium v zahraničí ako významný pozitívny výdobytok Novembra. Vyššiu mieru pozitívneho vnímania otvorenia hraníc majú ľudia, ktorí si režim aj skutočne pamätajú (majú nad 40 rokov).
Podľa viac ako štvrtiny populácie sa v novom režime výrazne zlepšila aj životná úroveň, ktorá pre ľudí reprezentuje lepšiu dostupnosť tovaru v obchodoch, vyššie platy, lepšiu ekonomickú situáciu domácnosti či viac možností pre mladých. Zmenu k lepšiemu v kvalite života vnímajú najviac ľudia, ktorí sú v súčasnosti v strednom veku (40-59 rokov).
Podľa ďalšej štvrtiny ľudí je pozitívnym výdobytkom Novembra sloboda prejavu, náboženská sloboda a väčšia informovanosť. Tento názor zastávajú častejšie mladší ľudia do 40 rokov, ktorí prednovembrový režim zažili iba ako deti resp. nezažili vôbec.
Ďalšími pozitívne hodnotenými oblasťami sú lepšie pracovné príležitosti, ekonomická sloboda reprezentovaná voľným trhom a demokratické usporiadanie spoločnosti.
Čo konkrétne sa v živote zhoršilo?
Napriek tomu, že životná úroveň je jednou z oblastí, kde veľká časť obyvateľstva vníma zlepšenie, iná (dokonca o niečo väčšia) časť populácie Slovenska si myslí, že životná úroveň socialistického (Česko)Slovenska bola vyššia. Takmer 30% obyvateľstva vníma zhoršenie životnej úrovne po Nežnej revolúcii. Myslia tým hlavne finančnú situáciu ich domácnosti, nízke platy a dôchodky, horšiu dostupnosť bývania, ako aj nižšiu kvalitu potravín.
Negatívnejšie situáciu vnímajú práve pamätníci revolúcie vo veku nad 60 rokov a tí s nižším vzdelaním.
Ďalšou oblasťou, kde je vnímané zhoršenie, sú vzťahy medzi ľuďmi, pričom kritickejší sú opäť pamätníci, ale tentoraz s vyšším vzdelaním, najviac ľudia nad 60 rokov.
Ľudia v strednom veku tvrdia, že sa zhoršili aj možnosti zamestnania, resp. podstatne sa zvýšila nezamestnanosť.
Opäť platí, že najviac negatívni sú starší pamätníci nad 60 rokov, podľa ktorých sa zhoršila situácia aj v sociálnom systéme, zdravotníctve, školstve a zvýšila sa kriminalita.
Takmer desatina populácie za zhoršenie považuje nedostatky právneho štátu. Na túto oblasť sú obzvlášť citliví vzdelanejší ľudia z vyšších sociálnych skupín, ktorí vo všeobecnosti novembrové zmeny považujú za (veľmi) pozitívne.
Nie všetko je čierno-biele
Tí ľudia, ktorí sú presvedčení, že život na Slovensku sa po Nežnej revolúcii posunul k lepšiemu, vnímajú výrazne pozitívnejšie otvorenie hraníc, slobodu slova aj zlepšenie životnej úrovne.
Na druhej strane, aj napriek pozitívnemu postoju k Novembru ’89 sú presvedčení, že po zmene v režime nastalo zhoršenie medziľudských vzťahov, zvýšila sa kriminalita a sú citliví na nedostatky právneho štátu.
Naopak tí, ktorí si myslia, že v socialistickom režime sa bežným ľuďom žilo lepšie, vyjadrujú svoj negatívny postoj najmä kvôli svojej zhoršenej finančnej situácii, absencii sociálnych istôt v systéme, zhoršeniu zdravotníctva, a kvôli neistote v zamestnaní.
Aj napriek týmto negatívam však našli aj pozitívnu stránku nového režimu a to hlavne otvorenie hraníc a slobodu cestovania.
O prieskume
Všetky uvedené informácie pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii Slovenskej republiky vo veku 15-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov na prelome septembra a októbra 2019. Prieskum bol realizovaný metódou Multimode - kombináciou osobného a online dopytovania.