• Go4insight

Home office láka. Obľúbeným sa stáva striedať prácu z domu a kancelárie.

Počas prvej vlny pandémie na jar 2020 pracovalo z domu 42% z ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenska. Na „home office“ pracovali viac ženy a ľudia so školopovinnými deťmi. Veľká väčšina sa nazdáva, že doma dokáže byť aspoň tak efektívna, ako na bežnom pracovisku.



Z domu pracoval počas prvej vlny pandémie takmer každý druhý ekonomicky aktívny Slovák


Počas jarnej vlny pandémie sa práca z kancelárií a pracovísk do veľkej miery zmenila na prácu z domu. Zo všetkých obyvateľov Slovenska vo veku 15-79 rokov pracovala na tzv. home office aspoň niekoľko dní v týždni viac ako štvrtina (26%). Z ekonomicky aktívnych obyvateľov sa podiel vyšplhal na 42%. Všetky alebo takmer všetky dni v týždni pritom pracovalo z domu 26% ekonomicky aktívnych Slovákov.



Častejšie z domu pracovali ženy, ľudia v strednom veku a ľudia z Bratislavy (kde je väčší podiel „kancelárskej“ práce ako v iných regiónoch). Veľký podiel pracujúcich z domu boli tí, ktorí majú školopovinné deti – pričom platí, že čím mladšie školopovinné dieťa, tým väčšiu časť pracovného týždňa rodičia pracovali z domu. Z domu pracovali aj dve tretiny ľudí s najvyšším sociálnym a ekonomickým postavením (sociálne skupiny A a B).


Je práca z domu efektívnejšia ako práca na pracovisku?


Pracujúcich z domu sme sa pýtali, ako sami hodnotia efektivitu svojej vlastnej práce z domu v porovnaní s prácou na bežnom pracovisku.


Približne polovica (49%) tých, čo pracovali z domu, hodnotia efektivitu vlastnej práce na približne rovnakej úrovni. O niečo viac ako štvrtina „homeofisákov“ (27%) sebakriticky uviedla, že efektivita ich práce bola o niečo nižšia. Na druhej strane, približne rovnako veľká skupina (24%) si myslí, že ich pracovný výkon doma bol dokonca o niečo vyšší, ako je tomu bežne v práci.



Ženy pritom hodnotia efektivitu svojej práce o niečo lepšie – až 30% z nich uviedlo, že efektivita ich práce v porovnaní s prácou v bežnom pracovnom prostredí bola vyššia a len 23% hodnotí svoju prácu ako menej efektívnu.


Naopak, muži boli podľa svojho vlastného názoru doma menej efektívni – prácu na home office hodnotí ako efektívnejšiu iba 15% z nich, pričom dvojnásobný počet mužov (33%) uznáva, že doma pracovali menej efektívne. Tieto rozdiely môžu byť spôsobené aj odlišnou štruktúrou typu zamestnania mužov a žien.


Výrazne efektívnejšie pracovali podľa svojho názoru ľudia, ktorí majú školopovinné deti. A opäť platí, že čím mladšie je školopovinné dieťa, tým vyššie bolo sebahodnotenie efektivity práce.


Chceme pracovať z domu aj mimo pandémie?


Približne 40% zamestnancov, ktorí počas korona krízy pracovali z domu, by prácu z domu preferovali častejšie alebo oveľa častejšie, ako tomu bolo pred pandémiou. Ďalších 30% by preferovalo približne rovnakú frekvenciu práce z domu.


Nie všetci pracovníci, ktorí si počas pandémie vyskúšali prácu z domu, by takýmto spôsobom chceli pracovať aj v budúcnosti. Približne tretina z nich by z domu chcela pracovať menej často ako pred pandémiou.


Zdá sa, že preferencia práce z domu je veľmi individuálna a závisí od osobného a rodinného nastavenia jednotlivých zamestnancov. Ukazuje sa, že optimálnym riešením môže byť individuálne nastavená kombinácia práce z pracoviska a z domu.



Oveľa častejšie by si priali pracovať z domu muži, hoci na druhej strane pri práci z domu sami seba označili za menej efektívnych. Vyššiu frekvenciu práce z domu by uprednostnili aj mladší ľudia.

Hoci by veľká časť zamestnancov rada pracovala (aspoň niekoľko dní do týždňa) z domu, aj naďalej zastávajú názor, že ich zamestnávateľ prácu z domu až tak nepreferuje. Približne dve tretiny z pracovníkov, ktorí si na jar vyskúšali pracovať z domu, sa nazdáva, že ich zamestnávatelia nepodporujú častejšie home office.


Naopak, zmenu smerom k väčšej flexibilite toho, či bude práca vykonávaná z domu alebo na pracovisku, od svojho zamestnávateľa cíti 36% zamestnancov.

Všetky uvedené informácie pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii Slovenskej republiky vo veku 15-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov v na prelome júla a augusta 2020. Prieskum bol realizovaný metódou Multimode - kombináciou osobného a online dopytovania.

Copyright © 2019 Go4insight s.r.o., All rights reserved

Go4insight logo