Slováci vnímajú klimatické zmeny optimisticky: veria, že nie je neskoro ich zvrátiť. Ich dôvera, že to zvládnu sami ako jednotlivci, však klesá

Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia, ktorý si pripomíname v piatok 5. júna, zverejnila slovenská prieskumná agentúra Go4insight a svetová asociácia prieskumných agentúr WIN výsledky prieskumu verejnej mienky o životnom prostredí. Z odpovedí viac ako 44 000 ľudí zo 44 krajín, medzi ktorými bolo aj Slovensko, vyplýva, že ľudia stále vnímajú zmeny klímy ako veľmi vážny a naliehavý, no zároveň nie neriešiteľný, problém. Pod tlakom ekonomických a politických transformácií sa však mení spôsob, ako ľudia pristupujú k udržateľnosti.

Celosvetovo až 81% ľudí považuje globálne otepľovanie za vážnu hrozbu pre ľudstvo. Zmena klímy je všeobecne vnímaná ako bezprostredná a viditeľná hrozba najmä v krajinách ako sú Thajsko, Indonézia,  Južná Kórea alebo Venezuela. Naopak, nižšia miera obáv sa objavuje v rozvinutejších krajinách, a to prevažne v Európe (vrátane  Slovenska).

„Tieto rozdiely odrážajú mieru, do akej ľudia zažívajú zmenu klímy priamo na vlastnej koži. Krajiny, ktoré čelia viditeľnejším environmentálnym vplyvom, hlásia vyššiu úroveň obáv. Hoci zmena klímy zostáva prioritou, čoraz viac ju prekrývajú problémy, ako ekonomická neistota a tlaky spojené s rastúcimi životnými nákladmi,“ vysvetľuje Rastislav Kočan, Managing Partner agentúry Go4Insight.

PRÍRODNÉ KATASTROFY SI SLOVÁCI TOĽKO NESPÁJAJÚ S GLOBÁLNYM OTEPĽOVANÍM

Ľudia však nepodliehajú pesimizmu a stále veria, že cielené kroky môžu klimatické zmeny zvrátiť. Celosvetovo, takmer polovica ľudí (42%) verí, že na zvrátenie zmeny klímy je „už príliš neskoro“. Fatalistické názory vyjadrovali najčastejšie na Filipínach  a v Malajzii,  kde prevažoval názor, že niet cesty späť. Naopak, najväčší optimizmus prejavili obyvatelia Číny a Venezuely, kde boli hodnoty fatalistického vnímania najnižšie. Slováci sú po Švédoch druhou najoptimistickejšou krajinou spomedzi Európanov – len 31% Slovákov vidí osud planéty nepriaznivo a verí, že zmysluplné kroky sú stále možné.

Pre mnoho krajín sveta už zmena klímy nie je abstraktným pojmom, ale niečím, čo zažívajú každodenne. „Z pohľadu celého sveta, 77% obyvateľstva je presvedčených, že prírodné katastrofy, ako záplavy, lesné požiare a extrémne výkyvy počasia, pribúdajú v dôsledku globálneho otepľovania. Sila tohto presvedčenia však mierne klesla. V roku 2021 bolo o tomto prepojení presvedčených 81% ľudí,“ uvádza Rastislav Kočan. Súhlas s tvrdením, že zvýšený výskyt prírodných katastrof je zapríčinený globálnym otepľovaním, je obzvlášť výrazný v Thajsku, Číne, Venezuele alebo Indii. Na Slovensku spája prírodné katastrofy s globálnym otepľovaním len 68% ľudí, čo je pod svetovým i európskym priemerom.

Viera jednotlivcov, že svojím osobným prispením dokážu sami zlepšiť stav životného prostredia, rokmi klesá. „77% ľudí verí, že ich osobné konanie môže zlepšiť životné prostredie. Dáta však ukazujú pokles o 7 bodov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, čo naznačuje postupné oslabovanie celkovej dôvery,“ hovorí Rastislav Kočan. Najskeptickejšími sú Európania, na čele „Slovensko je so 74% pod svetovým, ale nad európskym priemerom. Oproti roku 2025 sa však viera v osobný vplyv u nás znížila o výrazných 10 bodov,“ upozorňuje Rastislav Kočan.

Vo všetkých regiónoch sveta prevláda jednotný názor, že zmena klímy je systémovou výzvou, ktorá si vyžaduje koordinované kroky vlád a podnikov, a nie iba jednotlivcov. „Prepad sebadôvery, že osobný príspevok každého jednotlivca dokáže zlepšiť stav životného prostredia, môže odrážať rastúcu frustráciu alebo únavu. Jednotlivci majú pocit, že ich úsilie nesprevádzajú širšie systémové zmeny,“ vysvetľuje Rastislav Kočan.

VLÁDA NEROBÍ PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE DOSŤ

Zároveň klesá dôvera v to, že vlády aj skutočne konajú podľa očakávaní a robia dostatok relevantných opatrení. „Celosvetovo, iba 46% ľudí si dnes myslí, že vlády podnikajú potrebné kroky, čo je pokles o 9 bodov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Kritika má tendenciu rásť s vekom a dosiahnutým vzdelaním, čo naznačuje, že informovanejšie alebo skúsenejšie skupiny sú voči efektivite inštitúcií čoraz skeptickejšie,“ uvádza Rastislav Kočan.

Na Slovensku verí vládnym krokom 37% ľudí, čo je stále viac ako európsky priemer (31%). Oproti roku 2025 však ide o pokles o 15 bodov.

Kľúčovým poznatkom prieskumu je pretrvávajúca priepasť medzi ambíciami ľudí a ich skutočným správaním. Celosvetovo, 62% ľudí tvrdí, že by chceli žiť udržateľnejšie, ale majú problém urobiť trvalé zmeny. Na Slovensku má ambíciu na udržateľnejší život 45% ľudí. „Hoci povedomie a zámery sú rozšírené, prekážky ako cena, pohodlie, infraštruktúra a zvyky naďalej obmedzujú reálne činy. Výzva už skrátka nespočíva v zvyšovaní povedomia, ale v tom, aby sme ľuďom umožnili konať praktickými a dostupnými spôsobmi,“ uvádza Rastislav Kočan.

Napriek silnému povedomiu o životnom prostredí je správanie ľudí čoraz viac formované ekonomickými obmedzeniami. Celosvetovo, približne 65% ľudí uvádza, že sú ochotní priplatiť si za ekologické produkty. V Európe je to pritom 55%, a na Slovensku len 47%, pričom tento trend medziročne mierne oslabuje.

---

O prieskume 

Informácie za Slovensko pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii Slovenskej republiky vo veku 18-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na vzorke 1000 respondentov v termíne 16.1.2025 – 26.1.2026. Prieskum bol realizovaný metódou online dopytovania.   

Prieskum bol súčasťou celosvetového exkluzívneho prieskumného projektu Worldviews Survey. Výsledky za ostatné krajiny sú záverom spoločného prieskumného projektu združenia WIN (Worldwide Independent Network of  Market Reserach), do ktorého bolo zapojených 44 krajín z celého sveta. Zber dát v jednotlivých krajinách prebiehal počas januára 2026.