Polovica Slovákov zažíva často psychickú nepohodu

Výsledky zo 40 krajín (vrátane Slovenska) ukazujú, že únava, stres a nepokoj sa stali bežnou súčasťou nášho každodenného života. Mentálne zdravie už nie je len osobná téma – je to zrkadlo sveta, v ktorom žijeme. 

Nie všetky zmeny sú viditeľné navonok. Mnohé sa odohrávajú v našom vnútri – v spôsobe, akým premýšľame, ako reagujeme na tlak, čo nás unavuje a čo už presahuje naše sily. Mentálne zdravie sa stalo citlivým ukazovateľom tohto vývoja.

Podľa prieskumu Worldviews Survey 2025, ktorý na Slovensku realizovala agentúra Go4insight, sa až 62% ľudí na svete cíti často psychicky zle – či už ide o únavu, stres, úzkosť, smútok alebo osamelosť.

Slovensko patrí medzi krajiny s nižšou mierou psychickej nepohody

Približne polovica obyvateľov Slovenska (55%) priznala, že pocity psychickej nepohody zažíva často – o niečo menej než je európsky priemer (61%). Nevyčnievame – nie sme ani výnimočne odolní, ani zvlášť zasiahnutí. Skôr sa zdá, že fungujeme v režime tichej únavy: zvládame, čo treba, ale vnútorné napätie sa stáva bežnou súčasťou dňa.

Ako sa odlišuje psychická pohoda naprieč svetom?

Prieskum ukazuje, že miera psychickej záťaže sa medzi krajinami výrazne líši. V prieskume ľudia odpovedali, ako často sa stretávajú s pocitmi únavy, stresu, smútku, úzkosti či osamelosti – teda so stavmi, ktoré naznačujú, ako veľmi sú pod tlakom.

Z odpovedí vyplýva, že prežívanie psychickej nepohody má v rôznych častiach sveta odlišnú intenzitu aj podobu. V Pakistane, na Filipínach či v Maroku hovorí o týchto pocitoch väčšina populácie – viac ako 80%. V krajinách, kde je súčasťou života väčšia neistota a spoločenské napätie, sa psychická záťaž stáva bežnejšou.

Naopak, vo Vietname, Indonézii a Thajsku ide len o približne štvrtinu populácie. Tento rozdiel môže odrážať aj kultúrne faktory – v niektorých spoločnostiach sa o psychickej nepohode hovorí otvorenejšie, inde je súčasťou širšieho chápania života a neprejavuje sa slovami, ale skôr tichou odolnosťou.

Ženy a mladí dospelí sú najviac zasiahnutí

Dáta ukazujú, že ženy sú voči psychickému tlaku zraniteľnejšie – na Slovensku ho často pociťuje 59% žien oproti 51% mužov, celosvetovo je tento rozdiel ešte výraznejší (68% ženy vs. 57% muži). Nie je to len otázka biológie, ale aj spoločenských rolí.

Zaujímavé je, že s pribúdajúcim vekom psychická záťaž na Slovensku mierne klesá.Najmladší dospelí (18–24 rokov) hlásia nepohodu trikrát častejšie než seniori nad 65 rokov. Podobný trend platí aj globálne – mladí ľudia sa ukazujú ako generácia pod väčším tlakom. Môže za to kombinácia faktorov: neistá budúcnosť, digitálne preťaženie a neustále porovnávanie s ostatnými.

Slováci sa tak v celosvetovom kontexte javia ako relatívne stabilní, ale unavení –muži psychickú nepohodu zvládajú tichšie, ženy o nej hovoria otvorenejšie a mladí ju cítia najviac.

Unavení, ale nie zlomení

Ak by mala psychická nepohoda tvár, najčastejšie by mala podobu únavy. Až 37% Slovákov hovorí, že ju pociťuje veľmi často – rovnako ako ľudia vo zvyšku sveta.Nie je to prekvapivé: únava dnes nie je len dôsledok práce, ale spôsob, akým reagujeme na neustály tlak, informácie a povinnosti, ktoré nikdy nekončia.

Za únavou nasleduje preťaženie, starosti a nespavosť, ktoré sa navzájom prelievajú a vytvárajú tichý kruh psychickej záťaže.

Približne pätina Slovákov zároveň priznáva podráždenosť, smútok alebo prázdnotu – emócie, ktoré často zostávajú skryté za rutinou a snahou „fungovať ďalej“. V porovnaní so svetom sme na tom podobne – možno o niečo menej znepokojení, ale rovnako unavení.

Zistenia potvrdzujú, že psychická nepohoda sa stala celosvetovým fenoménom, ktorý sa nevyhýba žiadnej vekovej ani sociálnej skupine. Mladí ľudia a ženy sú však najzraniteľnejší. V prípade Slovenska možno hovoriť o potrebe väčšieho dôrazu na prevenciu, otvorenú komunikáciu o duševnom zdraví a dostupnú psychologickú podporu.

---

The Worldwide Independent Network of Market Research (WIN) je popredné združenie nezávislých firiem zaoberajúcich sa prieskumom trhu a verejnej mienky. Od roku 2024 je slovenským členom tohto združenia agentúra Go4insight.

Informácie za Slovensko pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii Slovenskej republiky vo veku 18-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na reprezentatívnej vzorke 500 respondentov v termíne 17.1.2025 – 22.1.2025. Prieskum bol realizovaný metódou online dopytovania. Prieskum bol súčasťou celosvetového prieskumného projektu Worldviews Survey.

Výsledky za svet sú výsledkom spoločného prieskumného projektu združenia WIN, do ktorého bolo zapojených 35 515 respondentov z 40 krajín z celého sveta. Zber dát v jednotlivých krajinách prebiehal počas januára 2025.